24.-26.11.2023 Tatranský Kamzík

Aký bol Tatranský kamzík 2023?

Upršaný i usnežený, tak ako sa v podtatranskej oblasti koncom novembra sluší a patrí. Rázovitá obec Liptovský Ján hostila účastníkov 29. ročníka medzinárodnej súťaže neprofesionálnych filmov, zameranej na etnografiu, súčasný spôsob života ľudí, tvorbu a ochranu životného prostredia, kultúru a pamiatky, cestopisy, vrátane horskej turistiky a športu. Diváci, medzi ktorými nechýbali ani zakladatelia a dlhoroční autori Tatranského kamzíka Michal Mačička a Ľubor Patsch mali možnosť vidieť pestrú päťdesiatku filmov nielen slovenských a českých, ale i z ďalekého zahraničia. Päťčlenná odborná porota, vedená profesorom Martinom Štollom rozhodovala o oceneniach v štyroch hlavných kategóriach. Svojou kvalitou boli mnohé filmy vďačnou inšpiráciou pre prítomných autorov i divákov.

Potvrdzuje to i Grand prix udelená primátorom mesta Liptovský Hrádok filmu SEVEN SYMMPHONIES OF ZAGROS (Sedem symfónií Zagrosu) Perwiza Rostemiho z Iránu. Film rozpráva o filozofii siedmich maqamov (tónový rad v arabskoislamskej hudbe) prostredníctvom hrania na najstaršom kurdskom dychovom nástroji (šamšal). Predstavuje nám ju pôsobivým rozprávaním a hraním 65-ročný muž. Táto filozofia je zároveň jeho životnou filozofiou. Film vyniká citlivým poetickým priblížením odvekých tradícií a prináša i divákom z odlišných kultúr pôsobivý vhľad do života a myslenia Kurdov.

V kategórii Kultúra a pamiatky bol najvyššie ocenený japonský film JAPANESE BUDHISM (Japonský budhizmus) Kazuyau Ashizavu. Stručne a zrozumiteľne, čistým zobrazovacím štýlom doplneným iba výstižnými medzititulkami približuje aspekty, na ktorých spočíva podstata budhizmu už viac ako 1500 rokov – čestnosť, usilovnosť a slušnosť. Druhú cenu si odniesol Ján Kuska za FAŠIANGY NA KOLESÁCH. Autorovi sa podarilo vtiahnuť diváka do stupňujúcej sa rozšafnej atmosféry fašiangového veselia v rázovitej stredoslovenskej obci Čierny Balog, ktorú zaujímavým spôsobom skĺbil i s bolesťami a strasťami miestej atrakcie – historickej Čiernohorskej železničky.

I tretia cena zostala na Slovensku, radoval sa z nej Jaroslav Hoško. Jeho ORAVSKÉ ZRKADLENIE – FOTOGRAF JARO SÝKORA je skôr náčrtom ako portrétom mnohovrstevnej výtvarnej osobnosti. Svet kontroverzného fotografa nám pootvára skôr nesmelo bez väčšej filmárskej zanietenosti. Napriek tomu vznikol zaujímavý dokumentárny portrét, ktorý vzbudzuje príliš veľa nedopovedaných otázok, čo môže v divákovi prebúdzať záujem sa o tohto umelca zaujímať viac i inými cestami. Čestné uznanie v tejto kategórii pripadlo českému autorovi Vladimírovi Paslerovi za film PŮJDEM SPOLU DO PEKLÉMA, v ktorom sa dozviete, že keď je najhoršie, čert vám pomôže (a aj oveľa viac).

V kategórii Tvorba a ochrana životného prostredia vystúpil na piedestál Reza Gholami Motlagh z Iránu s filmom IN THE SHELTER OF GALVANIZED TANKERS (V úkryte pozinkovaných cisterien). Pozeráme v ňom na svet detskými očami detí z dediny Baran Abad, ktoré s prirodzenou hravosťou a sebe vlastnou fantáziou privolávajú tak prepotrebný dážď, nevyhnutný pre ich život a životy ich blízkych. I tento film, ako i ďalšie z Iránu, ktoré sme na prehliadke videli, svedčia o súčasnej poprednej umeleckej pozícii iránskej profesionálnej i amatérskej kinematografie, ktoré sa očividne vzájomne pozitívne ovplyvňujú.

Jürgen Liebenstein z Nemecka si pre svoj film LIBELLE-DRAGONFLY (Vážka) zaslúžene vybojoval druhú cenu. Bývalý výcvikový areál Landshut teraz patrí svetu vážok, v ktorom sa pária, kladú vajíčka, liahnu, lietajú a potápajú v neskutočne pôsobivých makrozáberoch akoby snímaných miniatúrnym neviditeľným dronom. Ak si myslíte, že ste o vážkach videli všetko, čo vás zaujíma, tak na to zabudnite. Autor toho fascinujúceho filmu vás vtiahne do sveta, v ktorom sa s úžasom radi stratíte. Tretia cena letí na britské ostrovy. Je pre Alison Ferrao za film KINGDOM (Kráľovstvo) V piatich minútach spája dokumentárne zábery s animáciou. Z tohto netradičného pohľadu akoby vyvstávali otázky: Nie sme iba iné zvieratá? Zobrali sme si od nich naozaj to lepšie? Čestné uznanie si odniesol Günther Waltz z Nemecka za film WHITE RHINO (Nosorožec biely). Faktograficky bohatý a vecný apel na záchranu ohrozeného nosorožca je ďalším filmom bijúcim na poplach pred našou nenásytnosťou. Koľko ich ešte bude treba?

A sme v kategórii Súčasný spôsob života ľudí. 1. cena – kam inam, ako do Iránu. Zanyar Mahammadinek nakrútil film CARPENTER (Tesár). Tesár Hussein Mahmood vyrába a mieru protézy pre ľudí, ktorí prišli o nohy. Žije skromne v spätosti s prírodou (pozoruje ho malá veverička) a prijíma svoj neľahký životný údel. Napĺňa ho, že je užitočný a vie, ako ľuďom pomôcť. Úprimný a láskavý dokument pracuje s jednoduchými a čistými vyjadrovacími prostriedkami. BEANA SANTA, pod ktorým sú pdpísaní Lourde Leque Cubero a José Solano zo Španielska dostal druhú cenu. V svižnej obrazovej mozaike bez komentára s dopĺňajúcimi textami sa ocitáme na oslavách Veľkého týždňa v andalúzskej Baene. Premyslená zvuková a strihová dramaturgia nám umožňuje prelínaním umenia, kultúry a náboženstva precítiťmimoriadny zážitok presahujúci akékoľvek presvedčenie či vieru. Český autor Vladimír Pasler bodoval i ďalším filmom KOŠIKÁŘ. Zísal tretiu cenu za priblíženie zanikajúceho prastarého remesla, ktoré nám v jeho dokumente priblížil jeden z posledných košíkarov na Mělnicku. Osobná úprimná výpoveď ľudového majstra plná zanietenosti i obáv je jednou z najväčších hodnôt tohto cenného filmu.

Poslednou kategóriou boli Cestopisné snímky a snímky o horách. Patrila medzi kvalitatívne i kvantitatívne najbohatšie obsadenú kategóriu. Zvíťazil v nej francúzsky autor Jéremy Bigé filmom SONS OF THE WIND (Synovia vetra). Autor podnikol 90-dňovú cestu horami Kirgizska a Tadžikistanu. Na 2000 km dlhej pešej púti spoznával pohostinnosť ľudí žijúcich v pokojnom a šťastnom spolunažívaní v jurtách, ďaleko od vplyvov civilizácie. Sila úprimnej osobnej výpovede z cesty vyľudnenými vysokohorskými priesmykmi s 5 kg batožinou sa prenáša i do pocitov zo sledovania tohto filmu. Švajčiarski autori Louse Thaller a Stanislas Giroux sú pdpísaní pod filmom HE DESTINY OF A SHERPA WOMAN YANGI (Osud ženy – šerpy Yangi), ktorý im priniesol druhú cenu. Na ceste vo vyrovnanom tempe na horských trasách pod Everestom nám šerpa Yangi vyrozpráva o ceste svojho života - úteku z chudobnej rodnej horskej dediny a o poučených návratoch späť k horám, tentoraz ako kvalifikovaný sprievodca vysokohorských výprav. Presvedčivá výpoveď o hľadaní a nachádzaní životného naplnenia na miestach, kde to v začiatkoch vôbec nehľadáme. Tretia cena napriek názvu SEVERNÍ STEZKA ČESKEM zostáva na Slovensku. Samuel Borsík – „oravský parobek“ so svojím zlatým retríverom sa vydali na viac než 1000 km pešiu cestu popri severnej hranici Českej republiky. Film plný fantazijných a vtipných vsuviek s nadhľadom (a to nielen vďaka dronu) a ľahkosťou nás vedie spolu s protagonistom po úžasnej trase severočeskou krajinou. Nechýba ani historický exkurz o bunkroch z vojnových čias, dramaticky zobrazené nástrahy počasia a napínavá story o nepredvídateľných žalúdočných ťažkostiach. Pre pozitíva dokumentu z cesty vieme autorovi odpustiť aj určitú nesystematičnosť a geografickú náhodilosť.

V tejto bohatej kategórii nebolo možné obísť ďalšie zaujímavé filmy, ktorým sa ušli čestné uznania. Tak aspoň jednou vetou, pre čo sa oplatí tieto filmy vidieť:
MALOFATRANSKÁ STOVKA 2023 (Pavol Kráľ) – svižný záznam z trasy jedného z najťažších ultrabežeckých pretekov na Slovensku, doplnený pocitmi účastníkov.
DANCE OF THE KNUTS (Tanec knutov) (Bergit a Jürgen Bergmann – Nemecko) – fascinujúce vtáčie letecké útvary – prvotriedne prírodné divadlo.
SIBERIA – VIRGIN LAND (Sibír – panenská zem) (Timme Ellingjord – Nórsko) – o radosti z lyžovania v nedotknutej panenskej prírode.
Čestné uznanie za kameru: GOLEM – JEDEN Z NAJVÄČŠÍCH MEDVEĎOV ZÁPADNÝCH TATIER (Tomáš Kučera) - autor nás sprevádza sedemročným sledovaním veľkého medveďa.

No a ešte bolo udelených šesť nasledujúcich ocenení:
cena za najlepšiu kameru: JAPANESE BUDHISM (Japonský budhizmus) autor Kazuya Ashizava
cena za najlepší strih: IN THE SHELTER OF GALVANIZED TANKERS (V úkryte pozinkovaných cisterien) autor Reza Gholami Motlagh
cena riaditeľky Liptovského kultúrneho strediska: VZNIK A HISTÓRIA SÚŤAŽE TATRANSKÝ KAMZÍK (Michal Mačička spomína na založenie súťaže) – autor Ľubor Patsch
cena starostu obce Liptovský Ján: ON SAFARI IN THE OKAVANGO DELTA (Na safari v delte Okavango) – autor Manfred Hausmann
cena za najlepší film autorov do 20 rokov: PRIKRÁSA – autorka Eliška Urmínová (obec Príkra vymiera – ako žijú jej poslední obyvatelia)
cena UNICA: POĽANA – autor Kai Pfürstinger (na ceste za krásami a pozoruhodnosťami Poľany – biosférickej rezervácie UNESCO)

Účastníci 29. ročníka Tatranského kamzíka 2023 určite ocenili skvelú prácu organizačného výboru podujatia, vedeného neúnavným a večne usmiatym Jankom Kuskom, ktorý spolu s mnohými ďalšími zainteresovanými a pre vec zapálenými ľuďmi pripravili príjemné a pohodové podujatie. Prehliadka muzeálnej expozície z histórie Liptovského Jána a okolia v podzemí kultúrneho domu a záverečný ceremoniál v reprezentačných priestoroch Svätojánskeho kaštieľa dali dôstojnú bodku za obľúbenou filmovou prehliadkou.

Miroslav Remo, člen poroty

---

Tlačová Správa

XXIX. Tatranský kamzík 2023 sa uskutočnil po prvý krát v Liptovskom Jáne

LIPTOVSKÝ JÁN – Medzinárodná tematická súťaž neprofesionálnych filmov Tatranský kamzík sa koná od roku 1973. Prvých 10 ročníkov organizovali liptovskohrádockí filmári združení pod ZK ROH Tesla každý rok a od 10 ročníka sa koná s dvojročnou periodicitou. Tento rok prevzali štafetu súťaže od filmáírov z Liptovského Hrádku filmári z AMAFILMU NICOLAUS z Liptovského Mikuláša a XXIX. ročník Tatranského kamzíka sa uskutočnil 24. a 25. novembra v Informačnom centre a Kultúrnom dome v Liptovskom Jáne. Vyhlasovateľom súťaže bolostále mesto Liptovský Hrádok no celé podujatie organizoval AMAFILM NICOLAUS z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Liptovským kultúrnym strediskom v Liptovskom Mikuláši.

Tatranský kamzík je najväčšou súťažou neprofesionálneho filmu na Slovensku pod patronátom svetového združenia pre neprofesionálny film UNICA, pod záštitou C.I.T.C. (svetovej organizácie pre film a televíziu pod patronátom UNESCO).

Do 29. ročníka autori prihlásili 91 filmov z 19 krajín a organizátori ich do súťaže vybrali 50 zo 14 krajín. O priazeň divákov sa uchádzali v štyroch kategóriách - Kultúra a pamiatky, Tvorba a ochrana životného prostredia, Súčasný spôsob života ľudí a Cestopisné snímky a snímky o horách.

V dvanástich blokoch bolo v programe viac ako 10 hodín filmových projekcií. Od najkratšej 75-sekundovej snímky Omrvinky od Staňa Domanského z Česka až po najdlhší film Poľana v trvaní viac, ako 32 minút od Kaia Pfürstingera z Nemecka. Filmy zastupovali tvorcov z troch kontinentov – Európy (Slovensko, Česko, Bulharsko,Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia, Nórsko), Ázie (Japonsko, Irán, Libanon) a Severnej Ameriky (USA). Slovenskú produkciu reprezentuje tretina súťažných snímok.

Odbornú porotu tvorili: Doc. Mgr. Anton Szomolányi, ArtD. z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, MgA. Olga Dabrowská, televízna a filmová publicistka a dokumentaristka (pracujúca v domácich i medzinárodných porotách festivalov) z Česka, Prof. MgA. Martin Štoll, Ph.D z Českej republiky, uznávaný odborník na históriu dokumentárneho a non-fiction filmu a televízie, a zo Slovenska - režisér dokumentárnych filmov Mgr. Miroslav Remo ArtD. mladší a Miroslav Remo starší, nestor amtérskych filmárov na Slovensku s množstvom medzinárodných ocenení (a technik na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave).

Projekcie sa uskutočnili v niekdajšom Kaštieli Eugena Sentivániho – Klimovskom, v ktorom sídli Informačné centrum a Kultúrny dom v Liptovskom Jáne. V čase rozhodovania poroty o najlepších filmoch v súťaži účastníkom Tatranského kamzíka organizátori ponúkli komentovanú prehliadku obcou s množstvom kultúrnych pamiatok a návštevu zreštaurovaného Kostola Svätého Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne z 13. storočia, ktorý vlani získal za reštaurovanie interiéru a exteriéru Cenu Fénix a tohto roku i Cenu časopisu Pamiatky a múzeá.

V sobotu od 17. hodiny bol vo Svätojánskom kaštieli Gerhát rozborový seminár tvorcov s porotcami a o 18.30 sa tam uskutočnilo aj vyhlásenie výsledkov súťaže. Je smutné, že napriek žiadostiam z celoslovenských a krajských grantových schém organizátori Tatranského kamzíka 2023 nedostali ani euro, o to viac za podporu pri organizovaní podujatia ďakujú Mestu Liptovský Hrádok, Obci Liptovský Ján, Komunitnej nadácii Liptov, Liptovskému kultúrnemu stredisku Liptovský Mikuláš a sponzorom.

Podľa ohlasov zúčastnených autorov a návštevníkov zvládli organizátori tento ročník na výbornú.

28.-30.7.2023 HAH

V piatok, 28. júla 2023, popoludní, štyria členovia klubu amatérskych filmárov Nikolausfilm, alebo aj: Amafilm Nikolaus, vyrazili na aute smer Dolná Strehová, kde sa konal už 33. ročník súťaže amatérskych filmov s názvom Hraný amatérsky humor (HAH).

Cestou sme si na Čiernom Balogu pozreli trochu železničnej histórie. No a v rámci oddychovej prestávky pre šoféra, sme sa v Hriňovej zastavili aj v cukrárni na zmrzlinu. No a potom už rovno do kempu pri kúpalisku v Dolnej Strehovej, kde má tento filmový festival svoj hlavný stan, a kde sme sa zvítali so starými známimi kolegami. Český naturalisti nás najprv ponúkli pozoruhodnými „chrumkami“ ... neskôr riešili problematiku filmovania mobilom. No a skôr, ako začal oficiálny program, organizátori nás pohostili vynikajúcim gulášom.

Celovečerným programom prvého dňa podujatia bolo premietanie filmov z ranného obdobia tvorby filmového klubu Urtica. Kamery, ktoré v časoch svojej slávy boli ako technologické skvosty svojej doby šialene drahé, dnes vystavené ako takmer bezcenné exponáty.

Druhý deň sa začal v kempovom bufete raňajkami. Tam nášmu klubovému kolegovi, učiteľovi Jankovi, objednané menu priniesol jeho bývalý študent! Predpoludnie druhého dňa bolo už tradične venované filmovaniu Urticovského westernu. Filmovanie tejto bláznivej paródie skončilo na kúpalisku, a hlavná postava vo vode bazéna. Horúčku letného dňa sme tam potom v bazénoch eliminovali aj my.

Popoludní podujatie pokračovalo programom, ktorého súčasťou bola aj beseda s celoživotnými filmármi, ktorí sa aj tohto filmového festivalu zúčastňujú už dlhé roky. Besedu, ako aj celé podujatie, moderovala redaktorka televízie Markíza, Lenka Stanková.

Nasledovala zábava v podobe hier a rôznych kultúrnych predstavení. No a nechýbala ani hudba. Hosťom tohto ročníka bol začínajúci talentovaný filmár, Dominik György. Chýbať samozrejme nesmel tradičný obrad fajčenia fajky mieru. No a potom už konečne hlavný program - premietanie súťažných filmov.

V následnom vyhodnotení sme sa dozvedeli, ako sa ktoré filmy umiestnili. Film Janka Kusku z NikolausFilmu získal cenu starostu Dolnej Strehovej. Fotka oceneného víťaza sa však akosi nepodarila.

Na tretí deň, po raňajkách, sme si ešte pozreli mini výstavku filmového klubu Urtica. No apotom už iba cesta späť domov, počas ktorej sme sa znova v Hriňovej zastavili v cukrárni na tureckú kávu a zmrzlinu.  » video «  PeteR

4.7.2023 Klubové stretnutie

Bežne sa sem zmienky o každo-utorňajšom klubovom stretnutí nepublikujú, tentokrát však spravíme výnimku, pretože na tomto som pod značným vplyvom alkoholu z troch či štyroch rezaných pív dokázal spraviť relatívne zaujímavé fotky čašníčky, ktorá nás obsluhovala (klik na ilustračné foto vľavo). Okrem toho som (stále pod značným vplyvom alkoholu) dokázal ešte bicyklom 2× „odskočiť“ domov (raz pre MacBook, na ktorom som Palinovi prekonvertoval 4K-videosúbory do FullHD, pretože Barneyho windowsácky notebook to nezvládal, no a druhý krát pre predlžovačku, lebo Barneyho notebooku došla batéria a v Pube žiadnu predlžovačku „ževraj“ nemali - tvrdila čašníčka - nie tá na fotkách, druhá). Okrem tohto všetkého sa samozrejme diskutovalo o všeličom možnom, napr. o Tatranskom Kamzíkovi, ale aj o príprave a spôsobe realizácie filmovania dvoch pripravovaných 1-minútoviek. PeteR

23.6.2023 NicolausFilm Heknutý!

23.6.2023 sa Google konto nášho klubu NicolausFilm stalo objektom hackerského útoku. Ani v najdivokejšom sne si neviem predstaviť, aký osoh komu toto prinieslo (čo z toho tí hackeri vlastne mali - čo tým získali), nám to ale prinieslo iba kopu starostí a stratu všetkých filmov, ktoré sme mali na YouTube. Ak by to niekoho zaujímalo, v tomto fotoalbume sú screenshoty série emailov, ktorými Google upozorňoval, že sa niečo deje, a ktoré dokumentujú, ako to prebiehalo. V tom čase som žiaľ nebol doma a ani pripojený k internetu, takže som nemohol promptne reagovať (a popravde a úprimne povedané, nie som si vôbec istý, či by nejaké promptné reagovanie pomohlo, pretože za 1.: ani neviem, ako sa má v takomto prípade rýchlo a korektne reagovať - asi iba sa bleskovo pokúsiť ešte rýchlo zmeniť heslo, čo by ale aj tak asi nepomohlo, pretože za 2.: myslým si, že hacker má už dopredu pripravený (možno aj zautomatizovaný) postup, ktorý prebieha veľmi rýchlo, takže keď sa už raz spustí, žiadna sebarýchlejšia reakcia už nepomôže). Pomôže iba včasná prevencia (ochrana konta), ktorá hackerov odradí, a preto: Ak takejto nepríjemnosti chcete predísť, odporúčam aktivovať (zapnúť) si v Google-konte dvojstupňové overenie (prípadne aj ďalšie zabezpečenia):

25.5.2023 Rybín na TV-Noe

Na TV-NOE bolo v Máji 2023 odvysielaných niekoľko filmov Peťa Rybína ... a 25.5.2023 hodinová Klapka o autorovi a jeho filmovej tvorbe.

10.3.2023 Výročná členská schôdza

V piatok 10.3.2023 o 17:00 sa vo výstavnej sále Liptovského Kultúrneho Strediska sa členovia nášho klubu amatérskych filmárov AmaFilm-Nicolaus (alebo, ak chcete: NicolausFilm) zišli na pravidelnej každoročnej Výročnej členskej schôdzi. Prehodnotili peniažky, ale aj všetko, čo sa udialo v minulom roku, kto čo vyhral a kto zase nie, kto čo nafilmoval či nafotil a kto bol lenivší, čo sa nám z plánu podarilo a čo zas nie. Veď to poznáte. Samozrejme sme si stanovili aj ambiciózne plány na tento rok, aby sme mali o rok zase čo hodnotiť. Takže tento rok chceme: Samozrejme filmovať a fotiť, súťažiť, premietať, ale aj znovu bežkovať, či bicyklovať a tiež sa na súťažiach zúčastňovať. A čo nám dá v tomto roku asi naozaj zabrať je organizovanie XIX. ročníka medzinárodnej tematickej súťaže Tatranský Kamzík, ktorá sa koná s dvojročnou periodicitou a doteraz ju organizovali kolegovia filmári z Liptovského Hrádku. Žiaľ už ju nedokážu organizačne zabezpečiť v plnom rozsahu a tak sme od tohto ročníka prebrali jej organizáciu my. No bolo by škoda, keby skončila! Tatranský kamzík je najväčšou medzinárodnou súťažou neprofesionálnych filmov na Slovensku a koná sa pod záštitou svetovej organizácie pre neprofesionálny film UNICA. Tak držte našim ambicióznym plánom palce!!!

6.3.2023 Klapka

V pondelok 6.3.2023 boli Peťo Rybín a liptovsko-hrádocký kolega Ľubor Patsch v Ostrave. Pozvali ich tam do televízie NOE na natáčanie relácie Klapka. Celý názov tej relácie vlastne znie Klapka s »meno filmára«, takže v ten deň vznikli 2 diely: Klapka s Ľuborom Patschom a Klapka s Peťom Rybínom. Tá Ľuborova sa bude vysielať v Apríli, a Peťova v Máji. Čo moderátora Petra Barana zaujímalo v prípade Ľubora Patscha, nevieme (dozvedieť sa to budete môcť v aprílovej Klapke), v prípade Peťa Rybína to však - okrem iného - bolo použitie, funkčnosť a výstup 360° kamery GoPro-Fusion, zábery z ktorej Peťo vo svojich filmoch často používa, a ktoré diváka zaujmú svojou nevšednosťou. Video-klip, ktorý ako ukážku do relácie Peťo touto kamerou nasnímal priamo v štúdiu, si môžete pozrieť v tomto kratučkom You Tube videu.