24.-26.11.2023 Tatranský Kamzík
Aký bol Tatranský kamzík 2023?
Upršaný i usnežený, tak ako sa v podtatranskej oblasti koncom novembra sluší a patrí. Rázovitá obec Liptovský Ján hostila účastníkov 29. ročníka medzinárodnej súťaže neprofesionálnych filmov, zameranej na etnografiu, súčasný spôsob života ľudí, tvorbu a ochranu životného prostredia, kultúru a pamiatky, cestopisy, vrátane horskej turistiky a športu. Diváci, medzi ktorými nechýbali ani zakladatelia a dlhoroční autori Tatranského kamzíka Michal Mačička a Ľubor Patsch mali možnosť vidieť pestrú päťdesiatku filmov nielen slovenských a českých, ale i z ďalekého zahraničia. Päťčlenná odborná porota, vedená profesorom Martinom Štollom rozhodovala o oceneniach v štyroch hlavných kategóriach. Svojou kvalitou boli mnohé filmy vďačnou inšpiráciou pre prítomných autorov i divákov.
Potvrdzuje to i Grand prix udelená primátorom mesta Liptovský Hrádok filmu SEVEN SYMMPHONIES OF ZAGROS (Sedem symfónií Zagrosu) Perwiza Rostemiho z Iránu. Film rozpráva o filozofii siedmich maqamov (tónový rad v arabskoislamskej hudbe) prostredníctvom hrania na najstaršom kurdskom dychovom nástroji (šamšal). Predstavuje nám ju pôsobivým rozprávaním a hraním 65-ročný muž. Táto filozofia je zároveň jeho životnou filozofiou. Film vyniká citlivým poetickým priblížením odvekých tradícií a prináša i divákom z odlišných kultúr pôsobivý vhľad do života a myslenia Kurdov.
V kategórii Kultúra a pamiatky bol najvyššie ocenený japonský film JAPANESE BUDHISM (Japonský budhizmus) Kazuyau Ashizavu. Stručne a zrozumiteľne, čistým zobrazovacím štýlom doplneným iba výstižnými medzititulkami približuje aspekty, na ktorých spočíva podstata budhizmu už viac ako 1500 rokov – čestnosť, usilovnosť a slušnosť. Druhú cenu si odniesol Ján Kuska za FAŠIANGY NA KOLESÁCH. Autorovi sa podarilo vtiahnuť diváka do stupňujúcej sa rozšafnej atmosféry fašiangového veselia v rázovitej stredoslovenskej obci Čierny Balog, ktorú zaujímavým spôsobom skĺbil i s bolesťami a strasťami miestej atrakcie – historickej Čiernohorskej železničky.
I tretia cena zostala na Slovensku, radoval sa z nej Jaroslav Hoško. Jeho ORAVSKÉ ZRKADLENIE – FOTOGRAF JARO SÝKORA je skôr náčrtom ako portrétom mnohovrstevnej výtvarnej osobnosti. Svet kontroverzného fotografa nám pootvára skôr nesmelo bez väčšej filmárskej zanietenosti. Napriek tomu vznikol zaujímavý dokumentárny portrét, ktorý vzbudzuje príliš veľa nedopovedaných otázok, čo môže v divákovi prebúdzať záujem sa o tohto umelca zaujímať viac i inými cestami. Čestné uznanie v tejto kategórii pripadlo českému autorovi Vladimírovi Paslerovi za film PŮJDEM SPOLU DO PEKLÉMA, v ktorom sa dozviete, že keď je najhoršie, čert vám pomôže (a aj oveľa viac).
V kategórii Tvorba a ochrana životného prostredia vystúpil na piedestál Reza Gholami Motlagh z Iránu s filmom IN THE SHELTER OF GALVANIZED TANKERS (V úkryte pozinkovaných cisterien). Pozeráme v ňom na svet detskými očami detí z dediny Baran Abad, ktoré s prirodzenou hravosťou a sebe vlastnou fantáziou privolávajú tak prepotrebný dážď, nevyhnutný pre ich život a životy ich blízkych. I tento film, ako i ďalšie z Iránu, ktoré sme na prehliadke videli, svedčia o súčasnej poprednej umeleckej pozícii iránskej profesionálnej i amatérskej kinematografie, ktoré sa očividne vzájomne pozitívne ovplyvňujú.
Jürgen Liebenstein z Nemecka si pre svoj film LIBELLE-DRAGONFLY (Vážka) zaslúžene vybojoval druhú cenu. Bývalý výcvikový areál Landshut teraz patrí svetu vážok, v ktorom sa pária, kladú vajíčka, liahnu, lietajú a potápajú v neskutočne pôsobivých makrozáberoch akoby snímaných miniatúrnym neviditeľným dronom. Ak si myslíte, že ste o vážkach videli všetko, čo vás zaujíma, tak na to zabudnite. Autor toho fascinujúceho filmu vás vtiahne do sveta, v ktorom sa s úžasom radi stratíte. Tretia cena letí na britské ostrovy. Je pre Alison Ferrao za film KINGDOM (Kráľovstvo) V piatich minútach spája dokumentárne zábery s animáciou. Z tohto netradičného pohľadu akoby vyvstávali otázky: Nie sme iba iné zvieratá? Zobrali sme si od nich naozaj to lepšie? Čestné uznanie si odniesol Günther Waltz z Nemecka za film WHITE RHINO (Nosorožec biely). Faktograficky bohatý a vecný apel na záchranu ohrozeného nosorožca je ďalším filmom bijúcim na poplach pred našou nenásytnosťou. Koľko ich ešte bude treba?
A sme v kategórii Súčasný spôsob života ľudí. 1. cena – kam inam, ako do Iránu. Zanyar Mahammadinek nakrútil film CARPENTER (Tesár). Tesár Hussein Mahmood vyrába a mieru protézy pre ľudí, ktorí prišli o nohy. Žije skromne v spätosti s prírodou (pozoruje ho malá veverička) a prijíma svoj neľahký životný údel. Napĺňa ho, že je užitočný a vie, ako ľuďom pomôcť. Úprimný a láskavý dokument pracuje s jednoduchými a čistými vyjadrovacími prostriedkami. BEANA SANTA, pod ktorým sú pdpísaní Lourde Leque Cubero a José Solano zo Španielska dostal druhú cenu. V svižnej obrazovej mozaike bez komentára s dopĺňajúcimi textami sa ocitáme na oslavách Veľkého týždňa v andalúzskej Baene. Premyslená zvuková a strihová dramaturgia nám umožňuje prelínaním umenia, kultúry a náboženstva precítiťmimoriadny zážitok presahujúci akékoľvek presvedčenie či vieru. Český autor Vladimír Pasler bodoval i ďalším filmom KOŠIKÁŘ. Zísal tretiu cenu za priblíženie zanikajúceho prastarého remesla, ktoré nám v jeho dokumente priblížil jeden z posledných košíkarov na Mělnicku. Osobná úprimná výpoveď ľudového majstra plná zanietenosti i obáv je jednou z najväčších hodnôt tohto cenného filmu.
Poslednou kategóriou boli Cestopisné snímky a snímky o horách. Patrila medzi kvalitatívne i kvantitatívne najbohatšie obsadenú kategóriu. Zvíťazil v nej francúzsky autor Jéremy Bigé filmom SONS OF THE WIND (Synovia vetra). Autor podnikol 90-dňovú cestu horami Kirgizska a Tadžikistanu. Na 2000 km dlhej pešej púti spoznával pohostinnosť ľudí žijúcich v pokojnom a šťastnom spolunažívaní v jurtách, ďaleko od vplyvov civilizácie. Sila úprimnej osobnej výpovede z cesty vyľudnenými vysokohorskými priesmykmi s 5 kg batožinou sa prenáša i do pocitov zo sledovania tohto filmu. Švajčiarski autori Louse Thaller a Stanislas Giroux sú pdpísaní pod filmom HE DESTINY OF A SHERPA WOMAN YANGI (Osud ženy – šerpy Yangi), ktorý im priniesol druhú cenu. Na ceste vo vyrovnanom tempe na horských trasách pod Everestom nám šerpa Yangi vyrozpráva o ceste svojho života - úteku z chudobnej rodnej horskej dediny a o poučených návratoch späť k horám, tentoraz ako kvalifikovaný sprievodca vysokohorských výprav. Presvedčivá výpoveď o hľadaní a nachádzaní životného naplnenia na miestach, kde to v začiatkoch vôbec nehľadáme. Tretia cena napriek názvu SEVERNÍ STEZKA ČESKEM zostáva na Slovensku. Samuel Borsík – „oravský parobek“ so svojím zlatým retríverom sa vydali na viac než 1000 km pešiu cestu popri severnej hranici Českej republiky. Film plný fantazijných a vtipných vsuviek s nadhľadom (a to nielen vďaka dronu) a ľahkosťou nás vedie spolu s protagonistom po úžasnej trase severočeskou krajinou. Nechýba ani historický exkurz o bunkroch z vojnových čias, dramaticky zobrazené nástrahy počasia a napínavá story o nepredvídateľných žalúdočných ťažkostiach. Pre pozitíva dokumentu z cesty vieme autorovi odpustiť aj určitú nesystematičnosť a geografickú náhodilosť.
V tejto bohatej kategórii nebolo možné obísť ďalšie zaujímavé filmy, ktorým sa ušli čestné uznania. Tak aspoň jednou vetou, pre čo sa oplatí tieto filmy vidieť:
MALOFATRANSKÁ STOVKA 2023 (Pavol Kráľ) – svižný záznam z trasy jedného z najťažších ultrabežeckých pretekov na Slovensku, doplnený pocitmi účastníkov.
DANCE OF THE KNUTS (Tanec knutov) (Bergit a Jürgen Bergmann – Nemecko) – fascinujúce vtáčie letecké útvary – prvotriedne prírodné divadlo.
SIBERIA – VIRGIN LAND (Sibír – panenská zem) (Timme Ellingjord – Nórsko) – o radosti z lyžovania v nedotknutej panenskej prírode.
Čestné uznanie za kameru: GOLEM – JEDEN Z NAJVÄČŠÍCH MEDVEĎOV ZÁPADNÝCH TATIER (Tomáš Kučera) - autor nás sprevádza sedemročným sledovaním veľkého medveďa.
No a ešte bolo udelených šesť nasledujúcich ocenení:
cena za najlepšiu kameru: JAPANESE BUDHISM (Japonský budhizmus) autor Kazuya Ashizava
cena za najlepší strih: IN THE SHELTER OF GALVANIZED TANKERS (V úkryte pozinkovaných cisterien) autor Reza Gholami Motlagh
cena riaditeľky Liptovského kultúrneho strediska: VZNIK A HISTÓRIA SÚŤAŽE TATRANSKÝ KAMZÍK (Michal Mačička spomína na založenie súťaže) – autor Ľubor Patsch
cena starostu obce Liptovský Ján: ON SAFARI IN THE OKAVANGO DELTA (Na safari v delte Okavango) – autor Manfred Hausmann
cena za najlepší film autorov do 20 rokov: PRIKRÁSA – autorka Eliška Urmínová (obec Príkra vymiera – ako žijú jej poslední obyvatelia)
cena UNICA: POĽANA – autor Kai Pfürstinger (na ceste za krásami a pozoruhodnosťami Poľany – biosférickej rezervácie UNESCO)
Účastníci 29. ročníka Tatranského kamzíka 2023 určite ocenili skvelú prácu organizačného výboru podujatia, vedeného neúnavným a večne usmiatym Jankom Kuskom, ktorý spolu s mnohými ďalšími zainteresovanými a pre vec zapálenými ľuďmi pripravili príjemné a pohodové podujatie. Prehliadka muzeálnej expozície z histórie Liptovského Jána a okolia v podzemí kultúrneho domu a záverečný ceremoniál v reprezentačných priestoroch Svätojánskeho kaštieľa dali dôstojnú bodku za obľúbenou filmovou prehliadkou.
Miroslav Remo, člen poroty
Tlačová Správa
XXIX. Tatranský kamzík 2023 sa uskutočnil po prvý krát v Liptovskom Jáne
LIPTOVSKÝ JÁN – Medzinárodná tematická súťaž neprofesionálnych filmov Tatranský kamzík sa koná od roku 1973. Prvých 10 ročníkov organizovali liptovskohrádockí filmári združení pod ZK ROH Tesla každý rok a od 10 ročníka sa koná s dvojročnou periodicitou. Tento rok prevzali štafetu súťaže od filmáírov z Liptovského Hrádku filmári z AMAFILMU NICOLAUS z Liptovského Mikuláša a XXIX. ročník Tatranského kamzíka sa uskutočnil 24. a 25. novembra v Informačnom centre a Kultúrnom dome v Liptovskom Jáne. Vyhlasovateľom súťaže bolostále mesto Liptovský Hrádok no celé podujatie organizoval AMAFILM NICOLAUS z Liptovského Mikuláša v spolupráci
s Liptovským kultúrnym strediskom v Liptovskom Mikuláši.
Tatranský kamzík je najväčšou súťažou neprofesionálneho filmu na Slovensku pod patronátom svetového združenia pre neprofesionálny film UNICA, pod záštitou C.I.T.C. (svetovej organizácie pre film a televíziu pod patronátom UNESCO).
Do 29. ročníka autori prihlásili 91 filmov z 19 krajín a organizátori ich do súťaže vybrali 50 zo 14 krajín. O priazeň divákov sa uchádzali v štyroch kategóriách - Kultúra a pamiatky, Tvorba a ochrana životného prostredia, Súčasný spôsob života ľudí a Cestopisné snímky a snímky o horách.
V dvanástich blokoch bolo v programe viac ako 10 hodín filmových projekcií. Od najkratšej 75-sekundovej snímky Omrvinky od Staňa Domanského z Česka až po najdlhší film Poľana v trvaní viac, ako 32 minút od Kaia Pfürstingera z Nemecka. Filmy zastupovali tvorcov z troch kontinentov – Európy (Slovensko, Česko, Bulharsko,Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia, Nórsko), Ázie (Japonsko, Irán, Libanon) a Severnej Ameriky (USA). Slovenskú produkciu reprezentuje tretina súťažných snímok.
Odbornú porotu tvorili: Doc. Mgr. Anton Szomolányi, ArtD. z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, MgA. Olga Dabrowská, televízna a filmová publicistka a dokumentaristka (pracujúca v domácich i medzinárodných porotách festivalov) z Česka, Prof. MgA. Martin Štoll, Ph.D z Českej republiky, uznávaný odborník na históriu dokumentárneho a non-fiction filmu a televízie, a zo Slovenska - režisér dokumentárnych filmov Mgr. Miroslav Remo ArtD. mladší a Miroslav Remo starší, nestor amtérskych filmárov na Slovensku s množstvom medzinárodných ocenení (a technik na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave).
Projekcie sa uskutočnili v niekdajšom Kaštieli Eugena Sentivániho – Klimovskom, v ktorom sídli Informačné centrum a Kultúrny dom v Liptovskom Jáne. V čase rozhodovania poroty o najlepších filmoch v súťaži účastníkom Tatranského kamzíka organizátori ponúkli komentovanú prehliadku obcou s množstvom kultúrnych pamiatok a návštevu zreštaurovaného Kostola Svätého Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne z 13. storočia, ktorý vlani získal za reštaurovanie interiéru a exteriéru Cenu Fénix a tohto roku i Cenu časopisu Pamiatky a múzeá.
V sobotu od 17. hodiny bol vo Svätojánskom kaštieli Gerhát rozborový seminár tvorcov s porotcami a o 18.30 sa tam uskutočnilo aj vyhlásenie výsledkov súťaže. Je smutné, že napriek žiadostiam z celoslovenských a krajských grantových schém organizátori Tatranského kamzíka 2023 nedostali ani euro, o to viac za podporu pri organizovaní podujatia ďakujú Mestu Liptovský Hrádok, Obci Liptovský Ján, Komunitnej nadácii Liptov, Liptovskému kultúrnemu stredisku Liptovský Mikuláš a sponzorom.
Podľa ohlasov zúčastnených autorov a návštevníkov zvládli organizátori tento ročník na výbornú.