Absurdný paradox: Ako som to vyššie už raz zmienil, tento rok boli uprednostnení mladí potenciálni filmári bez skúseností, preto mňa s mojim námetom do workshopu My street films neprijali, čím ale vlastne došlo k „in flagranti“ doznaniu pravdivosti a aktuálnosti môjho námetu, ktorý znel „Veková diskriminácia“ (v rámci tohto workshopu som sa chcel pokúsiť vytvoriť film o vekovej diskriminácii ako niečom, čo tu je niekedy ako pomerne pálčivý problém, ktorý ale nik dostatočne nerieši, lebo - ako keby tu ani nebol). Spočiatku ma hnevalo, že môj námet neprijali (čím naozaj ako keby potvrdili jeho existenciu), keď som však ako „pozorovateľ“ pozoroval, ako mladí potenciálni filmári prezentujú svoje námety, a spôsoby + nafilmovaný (a niekedy aj ešte ani nenafilmovaný) materiál, s ktorými chcú dielo zrealizovať, pochopil som, že toto nie je moja úroveň a že tento workshop by ma ako filmára ďalej asi veľmi neposunul.